Na tento ročník Masters od Rock bola pozvaná jedna z najväčších legiend hardrockovej scény Uriah Heep, skupina, ktorá počas svojej existencie ovplyvnila...

...generácie mladých muzikantov. Jej účasť na najväčšom rockovom festivale v Česku sa stala zámienkou, aby sme zavolali zakladateľovi a jedinému pôvodnému členovi, ktorý zotrval v skupine dodnes, gytaristovi Mickovi Boxovi. Predieranie sa predlhou históriou Uriah Heep, ktorí už za dva roky oslávia vstup do piatej dekády svojej kariéry, nám zabralo viac ako hodinu.

Q: Si jediný člen Uriah Heep, ktorý v kapele ostal celé tie roky od jej založenia v roku 1969 a prekonal si nemálo ťažkých chvíľ. Musel si v sebe nájsť silu vyhodiť z kapely Davida Byrona a Garryho Thaina. Nezabalil si to, ani keď odišiel jeden z hlavných skladateľov v Uriah Heep Ken Hensley a keď si na začiatku 80. rokov ostal úplne sám. Čo ťa počas týchto všetkých rokov nútilo pokračovať?

A: To, čo ma držalo v ťažkých chvíľach, bolo vždy jedno: moja viera v dobré skladby - dobrú hudbu a dobré texty. Všetko ostatné sú len veci, ktoré sa stanú a zasa pominú. Áno, prišli sme o Davida Byrona, ktorý je teraz už v rockandrollovom nebi. Aj ďalší ľudia umreli aleno odišli od kapely, ale ich odkaz tu ostal a je stále veľmi silný. Prekrásne vokály Davida inšpirovali veľa spevákov. Napríklad Morten Harket z A-HA bol vždy jeho veľkým fanúšikom. Takisto King Daimond... Tiež Garry (Thain) motivoval veľa basistov, aby začali hrať. Bolo by hlúpe nerozvíjať ďalej odkaz, ku ktorému sa hlásia kapely ako Iron Maiden. Uriah Heep dali predsa svetu toľko nádherných melódií, ktoré obstáli v skúške času. Je neskutočné, ako si ich ľudia i po toľkých rokoch znova radi vypočujú. V čase, keď vznikali, sme si samozrejme neboli vedomí toho, akú majú v sebe silu. Dnes to vieme a sme na svoju históriu veľmi pyšní.

Q: Uriah Heep boli na svoju dobu skutočnými novátormi a novátormi boli i kapely okolo vás ako Led Zeppelin alebo Deep Purple. Dnes je ale doba iná. Kapiel, ktoré prichádzajú s originálnymi nápadmi je málo. V čom vidíš najväčší problém dnešnej doby? Je to dôsledok tlaku firiem? Alebo sme svedkami toho, ako dochádzajú výrazové prostriedky?

A: Nie, podľa mňa je to tým, že sa zabúda nato, že hudba je predovšetkým o chémii a emóciách. Ľudia chcú počuť niečo, čo sa ich hlboko dotkne. Obávam sa, že práve toto na dnešnej scéne chýba. Všetci dnes chodia do gytarových škôl. A o dva roky z nich vylezú s potlačenou individualitou. Učitelia sa im snažia vnútiť niečo svoje a neberú ohľad na ich osobnosť. Potom je pochopiteľné, že všetci hrajú rovnako. Áno, tým sa zavádzajú veľmi vysoké štandardy. Tí chalani sú po technickej stránke majstri. Ich hra je rýchla, je prefektná... ale nerozpoznáš jedného od druhého. A hudba nie je len o technike. Ľudia nechcú počúvať nieco, čo hrá tisíc ďalších muzikantov. Nejde im o to, dostať ten najvyšší štandard.

Q: Ľudia po vás šaleli od začiatku. Čoskoro ste začali hrať koncerty pre dvadsaťtisíc ľudí. Boli ste zrazu slávni a bohatí. Človeku sa z toho samozrejme zatočí hlava. Táto skutočnosť je väčšinou hodnotená negatívne. Kladie sa dôraz nato, že muzikanti následkom toho prepadnú drogám a neviazanému životnému štýlu a prestanú sa zaujímať o hudbu. Samozrejme za týchto okolností vzniká veľa konfliktov v kapele, čo vedie k odchodu niektorých jej členov. Ale verím, že sa na bohatstve a sláve dajú nájsť aj pozitívne stránky. Človek sa predsa z takej životnej zmeny aj niečo naučí. Každý životný štýl môže viesť k určitému zdroju inšpirácie. 

A: Samozrejme, že všetko má svoje pozitíva i negatíva. Problematická je takáto situácia v tom, že keď si mladý, chceš žiť naplno a nenechať si nič ujsť. Lenže v tomto období života tiež podliehaš rôznym tlakom, čo je dosť zlá kombinácia. Zrazu si každý v kapele môže dovoliť vlastnú limuzínu, každý má vlastnú izbu v hoteli. Vieš, trochu tým strácaš spojenie s realitou (smiech). Teda, niektorí viac a niektorí menej... potom z toho vznikajú konflikty. Na druhej strane máš manažment, ktorý na teba strašne tlačí, aby si pracoval viac a dlhšie. A to je úplne zlé. Umenie sa takto nedá robiť. Aby si zniesol nekonečné cesty, začneš vyvádzať - chlastať a brať drogy... Vrátiš sa domov a hneď do štúdia. Strácaš kontakt s priateľmi a rodinou. My sme oproti dnešným mladým ľuďom boli znevýhodnení v tom, že sme nemali žiadne informácie o drogách. Dnes je to iné, všade upozorňujú nato, čo má aký vplyv na organizmus. Dokonca na všetkých cigaretových škatuľkách je napísané, že fajčenie zabíja, že spôsobuje rakovinu a podobne. A je to na tebe, či sa rozhodneš fajčiť. Máš možnosť voľby. My sme ale neboli informovaní o tom, že sú cigarety a drogy nebezpečné. Na druhej strane je pravda, že čo človek stvára pod ich vplyvom je neskutočné... (smiech) I keď... ako kedy, občas dokážeš napísať aj úplné hlúposti. Bol to každopádne zmätok a človek bol uprostred neho. Bolo toho naozaj veľa, s čím sme sa museli v mladosti vyrovnať.  A myslím, že niektoré situácie vznikli zčasti preto, lebo náš manažér mal zlý prístup. Mohli sme sa na chvíľu zastaviť. O niektorých veciach sa porozprávať. Obmedziť rolu niektorých muzikantov v kapele a dať väčší pristor iným. Poprípade poslať niektorých členov na liečenie a najať na ten čas iných muzikantov. Úžasným príkladom v tomto smere je manažment Aerosmith. Tí ľudia pribrzdili a poslali Stevena Tylera a Joea Perryho na liečenie a až potom to išlo ďalej, A oni sa vrátili a boli silnejší ako predtým.

Úspech teda prináša mnoho dobrého i zlého. Asi každý si prejde obdobím, kedy prevažuje to zlé (smiech). Ja som sa našťastie držal vždy dosť pri zemi. Som dosť opatrný a vyrovnaný. Bral som všetko ako zábavu a srandu. Ale nerobil som zo seba ako iní v kapele hviezdu.  Nezamotala sa mi hlava z toho, ako nás ľudia uctievali. A v limuzíne som ja bol ten, ktorý sedel vedľa šoféra (smiech). Ale aká je pointa? Od šoféra som sa vždy dozvedel historky o ostatných kapelách (smiech).

V bývalom východnom bloku ste boli kultovou kapelou. Vieš o tom, že napríklad v Bulharsku sa každý rok hippiesáci a motorkári schádzaju 30. júna na nábreží, bavia sa až do rána a vítajú úsvit prvého júlového dňa za tónov skladby July Morning?

Áno, viem o tom a dosť ma to zaujalo. Je to neuveriteľné! Keď sedíš a píšeš skladby, ani ti nenapadne, že kompozícia si potom bude žiť svojím vlastným životom. Je to niečo ako bonus, čo dodáva zmysel naviac tvojej práci.

Zdroj: www.spark-rockmagazine.cz