V roku 2005 sa pätica z anglického Watfordu, Frank Carter (spev), Steph Carter (gitara/vokály), Laurent Barnard (gitara/klávesy/vokály), Stuart Gili-Ross (basa), a Lee Barratt (bicie), všetci "namotaní" na punkový hardcore z osemdesiatych rokov, rozhodli založiť kapelu podobného razenia.
Hudba priamočiara, neučesaná, drsná, autentický hnev a neuprosná a kritika sociálnych pomerov a nie práve ružové témy ako znásilnenie či pouličné násilie.
Podľa filozofie "urob si sám" nahrali Gallows v septembri 2006 za pár šupov debutový album Orchestra of Wolves na labeli Nottingham patriacom pod the Deep Records. V marci nasledujúceho roku im ponúkli miesto Epitaph Records, ktorí debut vydali ešte raz a pre americký trh pridali tri bonusové skladby.
Na album sa podarilo preniesť divokosť živých vystúpení, kde všetci zúčastnení nechávajú litre potu a megajouly energie. Táto povesť Gallows veľmi rýchlo pasovala za najobávanejšie hard core kapely Británie.
Okrem hardcoreových pionierov ako Black Flag, však pod šibenicou nájdeme aj prvky metalu, post punku, dohromady dávajúci nezvyčajný mišmaš štýlov. V pokojnejších pasažách sa dajú dokonca zachytiť aj chytľavé melódie. Gallows absorbovali všetko podstatné z minulosti, ale "vypadáva" to z nich v orginálnej, predtým nepočutej podobe.
Po rozsiahlom cestovaní, vystúpeniach na veľkých festivaloch Gallows udreli druhý raz s čerstvým albumom Grey Britain. Metalové prvky dostali o počutie väčší priestor - dvojkopáky a rýchle trashové riffy približujú Gallows bližšie k metalcoru, čím trochu zahadzujú to, čím sa preslávili - punkovú revitalizáciu v tom najlepšom duchu a hrozí, že splynú s davom. Prsty v tomto obrate má azda aj producent s pseudonymom GGGarth - človek, ktorý pomohol na svetlo kapelám ako Mudvayne, Slipknot či Atreyu.
