Album je príjemným prekvapením po štvorročnej prestávke (ak nerátame výberovku a skladbu Fortune Faded). RHCP so Stadium Arcadium však neprekvapili. Už tradične dobrá doska, nabitá nekonečnou pohodou. Len si sadnúť do rozhrkaného kabrioletu, nechať sa otravovať vetrom a labužnícky točiť s kamarátmi jedno cigáro.
Už prvá skladba, Danni California (podľa imaginárneho dievčaťa, ktoré si zahralo v „By the way“ alebo „Californication“), nesie tradičnú pečať hudby charakteristickej pre RHCP, bicie s výrazným gitarovým sprievodom, dobre zapamätateľná melódia. Spieva o kultúrnej smrti na celom západnom pobreží USA. Nasleduje ďalšia silná skladba, ktorá ma šancu stať sa nasledovníkom „Zephyr song“. „Snow (hey oh)“ ho rytmom veľmi pripomína, ale možno je to „to RHCP“, ktoré je ľahko rozpoznateľné v ktorejkoľvek skladbe. Hlboká pieseň, hlboký text. Charlie, Hard To Concentrate, Desecration Smile, éterický Strip my Mind, všetko veci, ktoré nehodno nechať obrásť machom zabudnutia.
Stadium Arcadium neprináša žiadny zlom v ceste skupiny vydobyť si nezabudnuteľné miesto na rockovom poli. Album obsahuje 14+14 neskutočne pohodových rethotoviek. Ak očakávate niečo nové, budete sklamaní, preto radšej čakajte RHCP, tak ako ich poznáte. Vždy skvelí, neobohrateľní a nenahraditeľní. Hudba ich baví, baví ich robiť si veci po svojom, ignorujúc to, že dnes muziku predávajú holé pupky a vygélované vlasy. A hlas Anthony Kiedisa, ktorého nemáte nikdy dosť...
