Scottov dynamický štýl, originálna kamera a šialený strih pripomínajúci skôr televíznu reklamu než film boli vždy výnimočné. Nič však nemusí byť večné, navyše ak prichádza Deja Vu...

Prchavá spomienka na predovšetkým kasovo úspešný Top Gun, príjemnú Pravdivú romancu, alebo výborného Muža v ohni s nezabudnuteľnou Dakotou Fanning a Denzelom Washingtonom toto rozhodnutie len potvrdzujú. Nech už sa Scott v minulosti venoval akémukoľvek príbehu, vždy išlo o reálny a teda ľahko uveriteľný základ. V „zločineckej“ kartovej hre sa mu vždy darilo, prečo v nej teda nepokračovať? Po stíhacích pilotoch, pomstychtivých zaľúbencoch a juhoamerickej mafii prichádzajú ako inak, teroristi.

Príbeh sa točí okolo agenta Douga Carlina, ktorý je v bližšie nešpecifikovanom čase poverený pátracou akciou po fanatickom teroristovi Carrollovi Oerstadtovi (Jim Caviezel). Ten  pred niekoľkými minútami vyhodil do vzduchu trajekt so stovkami ľudí. Doug však na mieste činu okrem neznámych obetí, smútku a plaču nachádza aj nehybné telo mladej Claire (Paula Patton). Práve jej prítomnosť vnáša do stále zložitejšieho pátrania nové fakty. Napriek tomu sa zdá, že Oerstadt je pred políciou vždy o krôčik vpredu. V priebehu vyšetrovania je však Doug svojim kolegom Pryzwarrom (Val Kilmer) zasvätený do novej policajnej technológie. Tá vďaka prepojeniu niekoľkých špionážnych satelitov posúva celé vyšetrovanie do úplne novej sféry. Doug sa vďaka nej môže vrátiť do minulosti a zabrániť tak hroznému teroristickému útoku. Tento postup však ešte nebol oficiálne testovaný a tak je Doug vystavený veľkému nebezpečenstvu. Napriek neistému výsledku a technickým chybám však nezaváha, v hre je totiž aj život krásnej Claire, ktorá je pre Dougha v tomto momente už viac než len nevinná obeť.  

Osamotený policajt, platonická láska, teroristi a supertajné technológie. Ak je však terorizmus a zaľúbený policajt realitou všedných dní, účinkujúce technológie rozhodne nie. Nie som odborník na supertajné odpočúvacie zariadenia vyvíjané v spolupráci s agentmi Muldrom a Scullyovou. Ani fyzik, ktorý si ráno pri káve miesto článku o aktuálnej reality show číta teóriu relativity. Zároveň však nie som ani tak naivný, aby som uveril niečomu tak nezmyselnému, ako nám to prezentuje mladá Shanti. V rámci prác na novom protokole „invigilácie“ skúšali mladý géniovia (cháp občania USA) využiť skumulovaný paket energie na zosilnenie citlivosti optických teleskopov a prišiel zlom. Vyrobili toľko energie, ktorá by stačila na zakrivenie malého priestoru. „Laici“ tomu hovoria most Eisteina – Rosena, alebo ak chcete, časopriestorový tunel. Práve toto zakrivenie im umožňuje (cháp občanom USA) spojiť dva časovo vzdialené body. Nech už tvorcovia predniesli teoretický základ akokoľvek dobre, reálnu stránku pritiahli za vlasy. To, že sa dnes aj bežný smrteľník môže pozerať na strechu svojho domu prostredníctvom ľahko prístupných digitalizovaných máp a internetu, je jedna vec. To, že Vám podobná technológia umožní „chodiť“ po dome, čítať dokumenty na stole a sledovať Vašu poštárku v sprche, už druhá. Je smutným faktom, že práve prítomnosť tejto absurdnej technológie filmu najviac ublížila.

Výrazným spojivom filmov Tonyho Scotta je už spomínaná citlivá práca s kamerou a Deja Vu nie je výnimkou. Už prvých niekoľko minút pred teroristickým útokom má jasný Scottov rukopis. Spomalené zábery na námorníkov lúčiacich sa so svojimi rodinami, nevinné úsmevy na detským tvárach a všadeprítomná radosť v kombinácii reklamnej atmosféry dávajú tušiť príchod niečoho nečakaného. Scottove sentimentálne obrazy sú prítomné počas celého filmu, či už ide o dramatické, alebo charakterové scény. Denzel Washington po spolupráci na Mužovi v ohni znova dokazuje, že Scott mal pri výbere šťastnú ruku. Napriek tomu, že ho nemožno považovať za akčného hrdinu, podobne zamerané filmy mu viac ako sedia. Či už ide o zločincov, alebo mužov zákona, postavy v jeho podaní dostávajú novú, originálnu formu. Napriek tomu, že postava agenta Douga mu v tomto prípade neposkytuje žiadny rozlet, jeho prítomnosť je v Deja Vu veľkým plusom. Jim Caviezel a Val Kilmer sa v tomto prípade filmom len nenápadne presúvajú. Minutáž ich vystúpenia je príliš krátka na to, aby dali o sebe výraznejšie vedieť, postavy v ich podaní majú však štandardnú dôstojnosť. Ženskej prítomnosti v podaní pomerne neznámej Pauli Patton taktiež niet čo vytknúť.

Hudobný sprievod z pera Harry Gregsona-Williamsa v ničom nezaostáva za atmosférickou kamerou a dynamickým strihom. Zatiaľ čo na jednej strane zvýrazňuje sentimentalitu a útočí na city, na druhej pompézne dotvára akčné scény. Tu treba pripomenúť, že výrazne atraktívnejšie ako veľké a zároveň zbytočné množstvo záberov na americkú vlajku. Ak však zvážim bludný kruh novodobého terorizmu, amerického vlastenectva a produkcie Jerryho Bruckheimera (Con Air, Armageddon, Pearl Harbor) niet sa čomu diviť.

Deja Vu sa hrdo hlási do kategórie akčným sci-fi filmov s originálnou zápletkou. Ak však čakáte veľkolepé obrazy budúcnosti a časopriestorových technológií plné výpravných efektov, alebo vojenské cvičenie členských štátov NATO, ste na zlej adrese. Nič podobné sa totiž nekoná. Spomenutým časovým uzlom preplávate v priebehu niekoľkých minút a tých niekoľko akčných, aj keď výborných scén, v tomto žánri veľa vody nenamúti. Ak nakoniec aj originálnu zápletku deklasuje neporovnateľný Minority Report Stevena Spielberga, zostáva nám film, ktorý napriek zvučným menám na všetkých postoch nepriniesol nič nové. Deja Vu v žiadnom prípade nie je zlým filmom, sľubované však zostalo sľúbené. Ak zvážim marketingový tlak a doterajšiu produkciu Tonyho Scotta, dovolím si Deja Vu zaradiť medzi najväčšie sklamania na poli akčného žánru.        

Deja vu (2006)
Kino premiéra(SK): 4.01.2007
Minutáž:2 hodiny, 8 minút
Krajina: USA
Rozpočet: $53.0M
Žánre: Action, Thriller, Adventure, Sci-fi

Autor: Pavol Magula