V poslednej dobe mi neurobilo nič takú veľkú radosť ako nový album mojej „srdcofky“. Tak sa o tú radosť podelím. Toto tu ešte nebolo, pretože Incubus nemá vo zvyku sa opakovať...

Priznávam, že som nevedela, že Incubus vyšli s niečím novým a doteraz mi nejde do hlavy, ako som si to mohla nechať ujsť. Keď som počula skladbu Anna Molly, vedela som, že tú kapelu poznám. Po krátkej chvíli som poľahky identifikovala interpreta. Ale pieseň som nepoznala. Buď ich nepoznám tak dobre ako si myslím, alebo majú niečo nové. Započúvala som sa do skvelej (jednej z najlepších) melódií a pokiaľ ma hudobný hluch neklame, toto tu ešte nebolo, pretože Incubus nemá vo zvyku sa opakovať. Je to stále ich štýl, ale opäť zmiešaný s novým svetlom, novou prísadou už osvedčeného receptu, ktorú ťažko identifikovať. Jediné, čo viete určite, že ten koláč vám chutí.
Nový album ale nezíska nového fanúšika, až na pár výnimiek. Som zvyknutá aj na lepšie veci z ich produkcie, no nehovorím, že Light Grenades sa nedá počúvať, práve naopak. Poteší najmä stáleho konzumenta. Najsilnejšou skladbou je bezpochyby Anna Molly, človek sa cíti ako v strede veľkej laserovej šou, bombardovaný zmesou silného hlasu, elektroniky a inštrumentálnych hračiek. Zážitok z odvahy kombinovať nekombinovateľné.
Album obsahuje 13 skladieb, ktoré majú farbu. Asi ako svetelné granáty na tmavej oblohe. Vyšiel 28. novembra 2006 a už sa dá zakúpiť aj u nás. Celkom dobrý typ na darček pre rockového nadšenca.

Autor: Lubik