Biela budova, pred ktorou postávala malá hŕstka punkáčov a účinkujúci, ktorí nosili aparatúru, bola miestom môjho piatkového odpočinku. Prvýkrát som vošla do tohto podniku. Podišla som k baru a pýtala som si pivo. Zas padla tá milá otázka: "Osemnásť rokov máte?" S povzdychom vravím, že už mám dvadsať a dostávam vysvetlenie typu: "Dnes tu má byť kontrola a príde sem kopa nových tvárí. Nechceme mať problémy." Vravím: "U mňa to nehrozí."  Dokonca akcie som odtiaľ nevytiahla päty.

Po tom, čo sa konečne začalo vyberať vstupné, ktoré predstavovalo stovec z mojej "prázdnenky", sa na pódium dostavila prvá kapelka - bratislavskí Grobiani na čele s Alexom, ktorý mal v rukách mikrofón a fľašu piva. Asi preto sa mu tam už žiadny hudobný nástroj nezmestil. Hralo sa hravo z dema "2 a pol DEMA a ešte viac..." Hŕstka punkáčov pogovala veselo na dlaždiciach. Podľa mňa to nie je práve najlepší materiál na pogo. Myslím tie dlaždice, kapela na tom bola lepšie. Teda až na pesničku od "Dana Buchtu" (podľa Alexa), teda Bártu - Its my head. Celkovo, hudbička Grobianov bola v pohode, ale ja som skôr na iný druh textíkov, takže som posedávala so známymi pri pivku.

Po nich sa dostala na rad zvolenská kapela Prípad pre Samanthu, ktorých pogujúce publikum bolo možno aj pätnásťkrát väčšie ako Grobianov.

Píšem to už snáď stýkrát, ale na túto kapelu mám osobne kôpku výhrad. Počnúc tým, že kým existovala kapela NadoraSZ (pár členov je totiž z tejto už neexistujúcej kapely), tak sa mi zdali fajn (možno to však bol len klam), končiac prerábkou Lobovej pesničky. Ja im ich performances (vystúpenia) nezhltnem. Hudba a spev je mixom rôznych undergroundových prúdov. Majú nepochybne svojský zmysel pre humor. Nič proti tomu. Až na to, že je to naozaj riadny mix:)

Najviac mi prekáža, že ponechali text Lobovej piesne Ty si moja láska  a pritvrdili hudbu. Je to vykrádanie mainstreamu. Musia robiť to, čo robí mainstream undergroundu? 

Neviem, či bol Andy Warhol prvý, ale on zobral masovo používaný objekt a využil ho ako umelecký subjekt.  Pop art. Prvý takýto pokus zaručuje slávu a úspech, ale nemôžeme čakať, že do konca života bude dotyčný žiť z toho, že zmení pohľad na konzumné objekty, tým že im dá umeleckú príznačnosť. Takýto druh umenia, ktorý už dávno nie je umením, je len využívaním toho, čím kapela údajne pohŕda. Iste to chalani myslia s humorom, ale mali by si uvedomiť, že kým množstvo ľudí už pomaly zabudlo, kto je Lobo, oni sú tými, ktorí ho pripomínajú a vtláčajú publiku do hlavy ten otrasný komerčný výstrelok, ktorý potom máta "alternatívcov" už nie ako nočná mora, ale ako - stokrát opakovaná lož je pravdou a hitom. Preč s tým! Toto naozaj nepotrebujeme.
 
Bodkou a klincom večera sa okolo deviatej hodiny stala kapela Konflikt. Škandál bol preplnený nielen punkáčmi. Pogovalo sa vo veľkom. Ľudia stáli aj na laviciach a na stoloch. Fotili, nakrúcali, či už foťákmi, mobilmi, kamerami. Kapela urobila pekný prierez svojou tvorbou. Neopomenuli ani jeden zo štyroch albumov. Len mi trochu chýbala pieseň Toxická smrť.

Ich hudba je príznačná výraznými bicími a inak tomu nebolo ani na koncerte. Mohli trochu "vytiahnuť" gitary a hlavne spev (a škoda tých pár výpadkov hlasu, že Jury?). Maroško nám tiež ukázal, že zostať verný svojej povesti, keď je pravdivá, nie je ťažké. Ale veď oslavoval, tam alkohol takmer nikdy nechýba:) Koncert bol super, ľudia sa zabavili a niektorí si aj vykričali hlasivky. O desiatej sa to celé skončilo bez kontroly a bolo ticho...

Až kým krátko pred jedenástou neprišiel autobus na smer Banská Bystrica, do ktorého sa napratala kopa punkáčov (niektorých tam milý pán šofér aj nechal, ale čudujeme sa mu?). A ticho nebolo až do Zvolena. Spolucestujúci mali radosť - niet nad hulákajúcu bandu v autobuse, v ktorom bol dovtedy mŕtvolné ranné ticho...